Matrika Slovenského Komlóša, rozhovor o tom, ako vznikla kniha s DVD, ktorá je už v predaji.

Rozprávame sa s Ing. Ľubomírom Kmeťom, súčasným predsedom OZ pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov v Galante. Stál pri zrode myšlienky spracovať/naindexovať matričné záznamy Slovenského Komlóša. Od roku 2016 sa mu podarilo získať pre myšlienku projektu viac ako 20 dobrovoľníkov, ktorí na projekte pracovali 4 roky. Po spracovaní údajov sa rozhodli vydať knihu Matrika Slovenského Komlóša /Ján Hovorka a kolektív/, ktorá sa teraz pred Vianocami 2020 začína predávať. Ak máte predkov pochádzajúcich z tejto oblasti, pohľady na minulosť Slovenského Komlóša a Komlóšanov prostredníctvom miestnej Evanjelickej matriky Vás určite budú zaujímať. Knihu si môžete zakúpiť spolu s DVD v Dome Matice slovenskej v Galante, alebo na www.komlos-rodokmene.eu v sekcii WEBSHOP.

1, Ako to celé začalo, kedy a čo Ťa iniciovalo?
Skôr, ako sa človek začne venovať takejto vážnej téme, ako je práca s matričnými záznammi, musí najskôr mentálne dozrieť. U mňa sa to udialo po smrti môjho otca. Začal som sa pýtať, odkiaľ pochádzam, kto som. Rodokmeň z otcovej strany je z Liptovskej Sielnice. Začal som teda tam. Navštívil som faru v rodnej obci môjho otca, ale nepodarilo sa mi získať matričné záznamy. Preto som sa pokúsil hľadať na Webe FamilySearch, kde medzi inými matrikami z celého sveta, bola aj naindexovaná matrika z Liptovskej Sielnice. Bohužiaľ, nedalo sa s tým robiť, bolo to zle spracované. Rozhodol som sa teda, že to skúsim spracovať sám. Keďže sa mi pre túto prácu nepodarilo získať žiadnych spolupracovníkov, tak som prácu na tomto projekte po roku zastavil.
2, Prečo práve Komlóšska matrika?
Ďalšia fáza nastala po smrti manželkinej matky, kedy sme sa začali zaoberať jej koreňmi. Keďže pochádzala zo Slovenského Komlóša, povedal som si, skúsme preskúmať túto komunitu.
Zhodou okolností, v roku 2016 počas návštevy Slovenského Komlóša, keď sme skúmali na miestnej Evanjelickej fare s Ing. Pavlom Lehotským presbyterské zápisnice sa vyskytla možnosť získať aj naskenované Komlóšske matriky, ktoré som si v elektronickej podobe priniesol domov. Na Slovensku som ich začal analyzovať a rozhodol som sa ich naindexovať. Z Komlóšskej komunity som našiel aj ochotných ľudí na spoluprácu.
3, Aký bol celý proces získania viac ako 20 dobrovoľníkov na indexáciu?
Začal som hľadať spolupracovníkov. Prvá bola Ing. Danka Tummová, istý čas pomáhala pani Mária Račková z Horných Salíb. Zlom nastal, keď sa k dobrovoľníkom pridala Eva Tušková, ktorá sa tomu začala venovať naplno. Venovala tomu čas, našla ďalších ľudí, vniesla do toho nový impulz, vyzvala k spolupráci ďalšie zaujímavé osobnosti.
Niekedy v tých začiatkoch som sa zúčastnil v Bratislave aj na prednáške Ing. Michala Hronca. Oslovil som ho k spolupráci. Neskôr som tam stretol aj Ing. Renatu Gombárovú, ktorá tiež súhlasila.
Potom to už išlo plynulo. Cez pána Michala Hronca sa dozvedel o projekte matriky Karol Rebro, ktorý má predkov z Veľkého Bánhedeša. Odborná úroveň zvýšil aj PhDr. Ján Hovorka z Pieštan, historik, intelektuál, ktorý pracoval aj na MZV SR.
Veľa pomohla aj Betka Valachovičová Pakšiová a Paľo Farkaš.
Pani Zsuzsanna Szudová zo Szolnoku, pôvodom z Pitvaroša – spracovala matriku Pitvaroša a Čanádalbertu – aj keď trocha iným spôsobom. Oslovil som ju na spoluprácu a ona súhlasila.
Postupne sa pridávali. Pani Emília Chovancová, Mária Lomjanská Petrinová, Zlatica Domanovská, Mgr. Alžbeta Pongrácová, RNDr. Eva Kmeťová, Ing. Branislav Faško od Brezna – ktorý je v príbuzenskom vzťahu so známym klimatológom, ktorý ma tiež dolnozemské korene. Ďalej začal spolupracovať Ing. Jaroslav Poliak, Mgr. Adam Antal, PhDr. Pavol Komora, Ing. František Boriš, a ďalší. Projekt sa stal medzinárodným. Udialo sa to postupne za 4 roky…
Keby som bol vedel, čo to všetko obnáša, asi by som si to rozmyslel.
4, Koľko času / hodín / rokov trvala Vaša práca. Čo to obnášalo?
Projekt vznikol v roku 2016. V apríli sme boli na Komlóši a začali sme na tom pracovať. Postupne sa pridávali dobrovoľníci, ale až na jeseň toho roku sa pridali viacerí.
V prvej fáze je potrebné dostať sa k matrikám. Napríklad v Liptovskej Sielnici sa mi to nepodarilo. Tam som zistil, že to nie je také jednoduché. Ide o to, aby matričné záznamy mali presah až do dneška, aby si reálni ľudia mohli vyhľadať svojich predkov. Ináč by sa stratil ten zamýšľaný význam. Z Komlóšskych záznamov sme začali spracovávať krsty, matriky do roku 1947 a ďalej sme mapovali, čo sa s obyvateľmi zapísanými v matrikách stalo. Mnohí boli po 2. svetovej vojne, v roku 1947 presídlení do okolia Galanty. Boli združení do 4 Evanjelických cirkevných zborov a to v Horných Salíbách, Dolných Salibách, v Galante a v Mostovej. Napríklad v Mostovej vznikol cirkevný zbor až po návrate Slovákov z Dolnej Zeme. Aj v týchto cirkevných zboroch sa nám podarilo dostať k matrikám sobášov a úmrtí – aby sme mohli dosledovať osudy Komlóšanov.
Aby sme si to celé potvrdili vyfotografovali sme náhrobky na cintorínoch, v nasledovných obciach: Cintoríny v Tomášikove, Vozokanoch, Mostovej, Čiernom Brode, Čiernej vode a v Košútoch, ktoré patria pod cirkevný zbor Mostová.
Ďalej cintoríny v Horných Salibách, Dolných Salibách a tie, ktoré patria pod Galantu – Matúškovo, Galantu, Kajal a Topoľnicu.
Cestovali sme na Slovenský Komlóš, aby sme urobili fotografie náhrobkov na starom aj novom cintoríne, ktoré sme priradili v databázach.
Po odfotografovaní náhrobkov sme ich spárovali s údajmi z matrík, aby bolo k narodeniu záznamu o narodení priradený aj záznam o sobáši a úmrtí a podľa možnosti aj s vyfotografovaným náhrobným kameňom.
Následne, všetky informácie prebehli procesom párovania, kde sa vytvorili väzby, tak vznikli rodokmene, približne 70 tisíc Komlóšanov.
Okrem záznamov v Evanjelických matrikách sme kontrolovali údaje aj cez štátne matriky. V roku 1895 vznikol v Uhorsku inštitút štátnej matriky. Niekedy boli uvedené údaje v oboch matrikách rôzne, tieto informácie prispeli k objektivizácii rodových väzieb.
Aby som dokončil odpoveď na otázku, celá tá práca si vyžiadala obrovské množstvo času. Viac ako dvadsať dobrovoľníkov iba na prepisovaní scanov matrík strávilo asi 16 000 hodín, aj so spracovaním knihy to bolo do 20 000 hodín za viac ako 4 roky.
5, Ako došlo k tomu, že ste založili OZ?
Usilovne sme pracovali na indexácii záznamov 4 roky a získali sme obrovské množstvo skúseností a poznatkov. Povedali sme si, že by bolo škoda si tieto informácie nechať iba pre seba a nezverejniť ich. Takisto sme postupne spracovali aj matriky z obcí celého regiónu okolo Komlóša. Náš záber sa rozšíril a pre našu činnosť bolo výhodnejšie zaregistrovať sa ako OZ a tak našu činnosť inštitucionalizovať.
6, S čím zaujímavých ste sa pri práci s matrikami stretli?
Zaujímavé je napríklad, ako sa v priebehu času menili mená. V procese analýzy, párovania sme zistili rôzne chyby zápisov matrikárov – farárov.
Stretávali sme sa s tým, že jedna osoba v priebehu svojho života sa vyskytla v niekoľkých matričných záznamoch (pri narodení, úmrtí, pri sobášoch a pri zápise detí) s iným priezviskom. Napríklad sme zistili, že v záznamoch mala tá istá osoba až 6 rôznych priezvisk. Bez skúseností – by sme povedali, že je to iný človek.
Našli sme ju zapísanú pod priezviskom svojej mamy, ale aj s priezviskom prvého a druhého manžela…
Zo začiatku, po príchode na Slovenský Komlóš od roku 1746, nasledujúcich skoro sto rokov sa písalo po latinsky.
Neskôr sa viedli záznamy čiastočne v biblickej češtine. Až po roku 1837 sa začali viesť záznamy po maďarsky.
Musím skonštatovať, že v záznamoch mohli zostať aj nejaké nezrovnalosti.
Niektorí farári škaredo písali, preto sa celý tím pri lúštení poznámok, uvedenými príčinami úmrtí – radil medzi sebou.
Aj názvy obcí – boli v matrikách rôzne uvedené, povolania, poznámky…atď
Zaujímavosťou je, že po skončení 2. svetovej vojny – sa skoro ½ roka matrika písala aj po Slovensky.
7, Aký máš z celého výskumu pocit keď sa Ti dostáva do rúk Vaša kniha?
Je to dobrý pocit.
Zázrakom je, že sa našla taká pomerne veľkú skupina ľudí, dobrovoľníkov, ktorí pracovali na spoločnom projekte. V dnešnej dobe je to až neuveriteľné. Zrejme to súvisí s povahou Dolnozemcov / Komlóšanov.
8, Aký je ohlas?
Zatiaľ dobrý, doteraz som nepočul žiadne kritické stanovisko. Kniha sa len začína distribuovať, tak očakávame pripomienky.
9, Plány do budúcnosti – čomu sa plánujete venovať?
V knihe, ktorá bola vydaná – Matrika Slovenského Komlóša /Ján Hovorka a kolektív/ Sú pohľady na minulosť Slovenského Komlóša a Komlóšanov prostredníctvom miestnej Evanjelickej matriky.
Doteraz sme pracovali na celom regióne okolo Slovenského Komlóšu. Patrí tam aj Pitvaroš, Čanádalbert, Ambrózfalva, Nadlak, Veľký Bánhedeš.
Vznikla z toho databáza /index celého regiónu v okolí Slovenského Komlóša.
Má to význam v tom, že vyhľadávajúci naraz uvidí všetky rovnaké priezviská v celej oblasti…
Končíme regiónom a rozmýšľame čo ďalej, do ktorej Dolnozemskej oblasti sa presunieme. Zaujímavé by bolo spracovať údaje z Békešskej Čaby (Čaba bola srdcom dolnozemských Slovákov), ale to sa nám zdá dosť náročné. Možno si vyberieme nejakú menšiu oblasť. Ak by sme získali nejakých spolupracovníkov aj z tých väčších oblastí, možno by sme sa pustili aj do toho.

Rozprávala sa Zlatica Gažová.